Reči VS. činy..

Autor: Veronika Lukyová | 3.7.2016 o 15:31 | Karma článku: 1,78 | Prečítané:  156x

Ani neviem, či som taká naštvaná alebo sklamaná, alebo naivná, ale to sa už naozaj v dnešnej dobe nenájde nikto, kto vie splniť to, čo povie?! Sľuby sa sľubujú..  

Za dobrotu na žobrotu..

          Samozrejme pomáham.. Prečo? Lebo som hlúpa.. Ale naozaj je schopnosť pomáhať, alebo potreba pomáhať prejavom hlúposti? Kolegovia v práci aj pseudo priatelia mi už neraz dali facku a tiež poučenie, že pomáhať sa neoplatí.. Prečo som zaplatila dievčatku v obchode kolu a čipsy, prečo každému odpúšťam, prečo nepredávam veci po deťoch, ale ich po väčšine aj tak rozdám.. No prečo? Pretože odmietam byť takáto, odmietam prestať uveriť tomu, že ľudia sú už len zákerní a zlí..To nie je naivita, ani hlúposť,  to je presvedčenie, viera v to, že tak to má byť .. Dokonca som si vypočula od kolegu, že nie som tímový hráč, pretože určite nepomáham nezištne a určite mi o niečo ide..Je smutné, že ľudia sú už tak zaslepení zlobou, že aj za dobrom človeka hľadajú nejaký háčik.


Klamstvo sa začalo skrývať za realitu..
          Jeden z mojich pokusov, mi tiež povedal asi po roku a pol naťahovania sa, že mojim problémom je, že som príliš dobrá.. Ďakujem, tento kompliment hlavne od mužov dostávam v podstate často..až na to, že zrejme ani tak celkom nejde o kompliment.. Permanentne sa stretávam s mužmi, ktorí toho narozprávajú v skutku veľa a veľa vecí ale realita žiadna..Aká som skvelá, obdivuhodná , úžasná .. Ale  žiadne činy.. Žiadny vzťah, žiadna káva, žiadne prekvapenie, žiadna pozornosť, žiadny telefonát, žiadna správa, žiadny záujem.. Slová chlapa kedysi niečo znamenali, boli dokonca zárukou pre obchod.. A čo dnes?


          To je snáď najlepšia výhovorka v štýle – tak to chodí, zle si to pochopila, kde to žiješ, to je dnešná doba..Ja tomu odmietam veriť.. Vždy keď mám chvíľky, že sa stretnem s ľudskými vlastnosťami, ktoré sa mi nepáčia, snažím sa pozrieť sa na seba, nastaviť si zrkadlo a pozrieť sa aká som v tej danej veci ja.. a vždy si hovorím, ak sa ja na to dívam takto, potom určíte existuje ešte aspoň jeden exemplár, ktorý je na tom rovnako.. To je jediná moja nádej..
          Keď Ti poviem, zavolaj aj o polnoci, myslím tým naozaj 00:00, keď poviem, že mne môžeš veriť, to znamená , že to naozaj nikomu nevykecám, keď poviem, že ma niečo mrzí, nie je to fráza, ale naozaj to vo vnútri bolí, keď poviem, že mi chýbaš, naozaj by som mala najradšej tele port, a keď si myslím, že si niekto hlupák, tak  Ti to bohužiaľ poviem :- )
         

          A som na to hrdá..nie je to naivné a nie je to ani hlúpe, je to odvážne, je to dobrosrdečné a úprimné.. Dúfam, že tie moje dva malé klony budú rovnako víťaziť so svojou inakosťou v tejto spoločnosti, lebo bojovať s ňou budú určite..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?