Chcem vs. nechcem vs. neviem , čo chcem..

Autor: Veronika Lukyová | 23.6.2016 o 14:09 | Karma článku: 2,54 | Prečítané:  237x

Každý túži po láske, každý chce ľúbiť, ale prekážok je toľko, že nie každý má to šťastie.. Ale nepodkladáme si tak trochu polená pod nohy aj sami?!

  Vzťah na diaľku

Včera som si nechtiac vypočula rozhovor dvoch slečien, predpokladám, že mohli mať tak 14 - 15 rokov, nakoľko spomenuli, že idú na strednú školu. Jedna sa sťažovala druhej, že to už ďalej neznesie , že mu to musí povedať. Kamarátka na to zeragovala, že ona by vo vzťahu na diaľku byť nemohla, že ponúk síce mala dosť, ale nie je to nič pre ňu. A vraj či si myslí, že ju nepodvádza..

Áno aj mne sa stalo, že som dostala odpoveď : ,, Ale ty si tak od ruky" - vzdialenosť 50 km, alebo : Ako si to predstavuješ, keď každý žijeme v inom meste ( 70 km) ..

Áno, ako som už zistila, mám na tieto veci asi iný pohľad, každý z nás má iný pohľad , ale je naozaj takáto "smiešna" vzdialenosť dôvodom odstrčiť si možné šťastie? Niekoľko rodín funguje tak, že jeden z partnerov chodí na týždňovky robiť do zahraničia, sú rodiny, kde sa partneri nevidia aj mesiac..Je pri skutočnej láske niečo takéto vodou na mlyn zániku vzťahu?

  Som čerstvo po rozchode / rozvode..

Je pochopiteľné, že človek, ktorý niečo také prežije, musí sa "zotaviť".. Niekomu to trvá mesiace, niekomu roky..Poznám aj takých, čo si na tú svoju samotu jednoducho zvykli a ostali tak zatrpknutý voči láske a vzťahom, že už ani nič nehľadajú.. Čomu ale ja nerozumiem je, že stretávam takýchto ľudí na zoznamkách, v podnikoch, aby som to správne vysvetlila, na miestach, kde vraj hľadajú niečo nové, ale akonáhle sa objaví reálny potenciál, zabliká červené svetlo a tvrdá stopka.. Nerozumiem zmýšľaniu, že áno chcem, ale vlastne ešte ani nie? Nemal by sa človek najskôr zahojiť a ujasniť si, čo vlastne chce a potom nadväzovať nejaké nové priateľstvá? Alebo si dostatočne neuvedomujeme, že potom rozdávame rany ďalej?

≈ Vzťah na chvíľku..

Poznáte to, prvé oťukávačky, stretnutia, spoznávanie, odrazu sa vám zdá to čudo celkom milé, zábavné, možno by sa dalo povedať, že ho máte radi a.. nič.. týždeň , dva.. nič.. Ozvete sa, však na tom nie je nič zlé, ako sa máš, kedy sa vidíme.. neviem, uvidím, možno by sa dalo, ešte ti dám vedieť.. Nakoniec sa znova stretnete, fungujete pár dní a opäť ticho.. týždeň, mesiac.. A keď sa to takto otočí pár krát, rozmýšlate , čo sa vlastne deje.. Ste vo vzťahu alebo nie? Máte nárok na niečo namietať alebo nie? Záleží tomu človeku na vás alebo nie?..

Ja som z týchto situácii vydedukovala len jedno.. Sú ľudia, ktorí chcú vzťahy, ale len na chvíľku..pár dní, kým ukoja svoje sexuálne, spoločenské a duševné potreby, ale potrebujú pocit bezpečia, že to zároveň nenarúša ich teritórium.. Ako som sa raz dozvedela v čakárni, je dobre , keď si muž ženu, s ktorou chodí, drží bezpečne od tela.. Je ale takáto hra fér?

Každopádne, ak sa aj dvaja do toho pustia, každý si zaslúži jednanie na rovinu.. Ak obom stačí kamarátstvo s výhodami, alebo len príjemná príležitostná spoločnosť, alebo len kamarát na telefóne, je to v poriadku, ak obaja vedia v akej rieke plávajú.. Pretože nie je nič horšie, ako čakať a čakať a nakoniec zistiť, že každý plávate iným prúdom..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?